Obytná zóna-zachovaná časť

Sú to domy shinobi ale aj civilov zo Sunagakure no sato, zopár obchodov ktoré však predávajú len to najnutnejšie čo shinobi potrebuje, tiež sú tu dosť predražené ceny kvôli občianskej vojne medzi rebelmi a Shinobi.

Tamika Rihiko

Brzy z rána vyšla ze svého malého domu na kraji vesnice.Když vyšla ven,zhluboka se nadechla a protáhla se.,,Tak a máme tu další krásný den."usmála se sama pro sebe a vydala se líným tempem ulicí.Sledovala při tom zvědavě obchodní výlohy.,,Ty ceny jsou strašné ... pro lidi to musí teď být těžké.Před pár lety tomu tak nebylo.Někdo by měl něco udělat."povzdechla si a cítila si provinile,díky tomu,že ona k žviotu nepotřebuje jíst.,,I když něco dobrého bych si dala .. no později."zamyslela se a šla dál.

???

Shimataa.... odkedy je tu všetko také drahé ? hundral som si popod nos pri čom som v ústach ždímal zvyšok nejakej divnej tekutiny v takom divnom balení.. bola to nejaká sladkosť ktorá ma stála celkom slušnú kopu peňazí. Takým unudeným pohľadom som kukal niekde pred seba keď som zrazu uvidel nejaké dievča.. chvíľu som sa na ňu len pozeral a rozmýšľal som nad tým či som ju už niekedy zazrel. Len som sa snažil zachytiť jej pohľad a keď sa pozrela mojím smerom tak som jej zamával štýlom "poď sem".

Spoiler:

Tamika Rihiko

Rozhlížela se okolo,až se zastavila pohledem na osobě,která vypadala,že po ní něco chce.Nebyla si jistá,jestli toho člověka zná,ale pletly se jí vzpomínky z doby kdy byla ještě živá a z doby,kdy byla mrtvá.Pokrčila nad tím rameny.Ať je to kdokoliv,nemůže jí přece nic moc udělat.Došla k němu a zvědavě na něj zamrkala.,,Hm...?"

???

Saate.. zaškeril som sa keď ku mne prišla a zvedavo som si ju poobzeral a po tom som sa znova len uškrnul.. dáš si? spýtal som sa jej zvedavým hlasom a v ruke som zrazu držal nejakú zmrzku ktorá vyzerala naozaj "chutne".. bohvie odkiaľ som ju zobral a určite nebola zrovna najlacnejšia v týchto časoch.

Tamika Rihiko

Zaraženě se na něj dívala.,,Ehm.. mám dojem,že se známe...?"řekla po chvilce potichu a zamyšleně se na něj dívala.,,Kdybych si vzpoměla .. i když je blbost,abych ho znala před smrtí.To by byl starší."přemýšlela nad tím a překvapeně sledovala,když jí nabídnul zmrzlinu.,,Eh .. no .. ano?"vykoktala ze sebe překvapeně.

Kaze

Keď povedala ano tak som jej tú zmrzku iba podal a milo som sa na ňu usmial. Mheeem je fajn stretnúť človeka ktorý mi aspoň trocha dôveruje .. možno by si sa divila ale väčšina komu som ponúkol zmrzku sa na mňa pozerali ako na blázna.. sem tam po mne hodili šuter alebo ma odháňali nejakou palicou.. v tom lepšom prípade.. Hovoril som zo zamysleným výrazom na tvári. Etoo kde je moje slušné správanie? hee volám sa Kaze.. teší ma.. predstavil som sa ešte a zapozeral som sa tomu dievčaťu do očí

Tamika Rihiko

Pobaveně se usmála a zmrzlinu si vzala.,,Není pravda,že ti nějak moc věřím,ale myslím,že mi moc ublížit nemůžeš."povzdechla si a dál si snažila vybavit,jestli ho zná.,,Těší mě,Tamika."usmála se.,,Ono .. možná to vyzní blbě,ale mám dojem,že už jsme se někdě viděli,hm...?Jen si nemůžu vzpomenout kde."nasadila zamyšlený výraz.

Kaze


Heem.. to si nebola ty koho som vtedy špehoval v sprche že ne? spýtal som sa trocha nervózne a po tvári mi stiekla anime kvapka.. ale myslím že nie.. navyše je to už za mnou.. aj keď.. dokedy mi to vydrží? hovoril som pri čom som striedal celkom srandovné výrazy na tvári. No predsa len.. som dosť populárny takže je možné že si mojou faninkou len si na to už etoo.. zabudla? typol som si ešte no bolo vidieť že to myslím skôr zo srandy než naozaj.

Tamika Rihiko

Nasadila takový ten výraz ve stylu co-je-to-za-blbce.,,Ne,řekla bych,že se neznáme."povzdechla si a pokrčila nad tím rameny.,,Jedině,že by ti bylo víc než padesát let..."řekla zamyšleně a když si uvědomila co řekla,doufala,že to Kaze bude brát jen jako hloupý vtip.

Kaze

Vyzerám až tak hrozne? 50 ? prebehlo mi hlavou a až ma zmrazilo pri tej myšlienke, No.. mám na teba takú malinkú otázočku Taaamika-chan.. čo si myslíš o Sunagakure? o tom čo sa tu posledné mesiace deje? spýtal som sa jej pri čom som sa pohodlnejšie uvelebil na lavičke a doslova som ignoroval skupinku shinobi ktorý sa popri nás vyrútili priamo do červenej zóny.

Tamika Rihiko

,,Říkej mi jenom Tami."opravila ho a dál ho poslouchala.Pak překvapeně sledovala ty lidi,co se vřítili do červené zóny.,,Eh .. nemyslím si o tom nic dobrého,kdysi tomu tak nebylo.Lidé kvůli tomu strádají.. mám pocit,že bych něco měla udělat,i když tuším,že je to dost bláhové."povzdechla si.

Sora

Kráčal ulicami Suny v tichosti ako obvykle a len si obhliadal okolie ... kedy dostanem správu o tom v akom som týme ? nemusel by som sa tu aspoň prechádzať len tak bezmyšlienkovite po celej Sune ... a tá tykva ... no ... ale tykva má aspoň výhodu že som vyrovnaný no ...

Kaze


Po jej slovách som sa mierne pousmial.. natočil som k nej hlavu a otvoril ústa pri čom to vyzeralo že som niečo povedal.. ty si však nič nepočula.. okolie okolo nás dvoch totiž "stmavlo" a všetko bolo také čiernobiele.. z tvojho oka zrazu začala tiecť krv a úplne sa sfarbilo do červena pri čom si začala mimovoľne nazerať do sveta mŕtvych, bol oto divné ale.. videla si v ňom mňa, teda na mieste kde som bol bola osoba, z ktorej sa doslova vynárala tá najtemnejšia prítomnosť akú si kedy cítila, oči mi horeli červenou farbou a z úst mi tiež vychádzala červená žiara... vyzeral som ako nejaký démon, vyzeralo to že stále niečo hovorím.. ty si sa nemohla ani pohnúť doslova ťa pohľad na mňa paralizoval.. len som k tebe natiahol ruku, vyzeralo to že mierim k tvôjmu krku no skončil som na tvojom ramene a ty si sa znova preniesla do reality.. videla si tam moju normálnu tvár na ktorej bolo vidieť mierne obavy a starosti. S..si v poriadku? spýtal som sa ťa takým mierne starostlivým spôsobom pretože som nemal ani tušenie čo ti mohlo byť.. všimol som si že ti z oka stále tečie krv a tak som sa mierne vystrašil..


Sora-- prechádzal si sa po ulici dosť blízko k hranici červenej zóny.. to si si však nejak neuvedomil keď tu pred tebou niečo vybuchlo a nebyť Shukakovej obrany asi by si neskončil zrovna .. "pri živote". Výbuch vyšiel z nejakej budovy a vyrazil dvere pri čom sa cez ne zrovna dosť dymilo, započul si z vnútra zúfali výkrik nejakého dieťaťa no v tom zmätku si nevedel určiť či sa jedná o chlapca alebo dievča.

Tamika Rihiko

Celou tu dobu zůstávala vylekaně stát na místě a sledovala Kazeho.Když se jí zeptal,jestli je v pořádku,nasucho polkla a ustoupila od něj.Podívala se na svoje dlaně a uvědomila si,že se zase spojila se světem mrtvých.,,Sakra .. kdo sakra jsi?"nechápavě na něj koukala červenýma očima,ale nečekala na odpověď a rychle se rozběhla ulicí pryč.,,Ne ne ne.. to ne,takhle mě nikdo nesmí vidět!"přivřela oči a běžela,kam jí nohy zanesly.Sem tam přitom do někoho narazila,ale moc se o to nestarala,jelikož se jí hlavou začaly vířit hlasy.,,Vypadněte mi z hlavy vy pitomý mtrvoly!!"

Sora

Eh ? po tom čo sa to všetko stalo si Sora pretrel pre istotu oči ... sakra ... červená zóna zabudol som ... keď započul plač trocha zaváhal nad tým či to nieje náhodou len nejaký trik rebelov na nalákanie Soru ... ale predsa ... takto dokonale by to nikto nevedel zahrať !! zavrtel hlavou a rozbehol sa dnu do budovy. Dym mu vošiel rovno do očí no okamžite sa okolo neho sformoval piesok ktorý ho chránil pred ohňom všade v okolí ... haló !! kde si ?!!

Kaze

Aha.. to si ty.. preto.. taká vyplašená? ozvalo sa spoza teba a odrazu sa všetky ostatné hlasy mŕtvych utíchli.. ak si pootvorila oči mohla si si všimnúť že nikde žiadne nie su.. bol som tam znova len ja a temná aura sa prenášala tak trocha aj na teba. Aj cez túto podobu vo svete mŕtvych si mohla na mojej tvári rozoznať mierne neistý výraz. V tom sa začali všade naokolo vynárať duše mŕtvych v Sunagakure ktoré mierili priamo na mňa no ja som im očividne nevenoval vôbec pozornosť.. doslova na mňa "zaútočili".. no asi 10 metrov odo mňa narazili na nejakú divnú neviditeľnú bariéru ktorá im nedovolovala priblížiť sa bližšie. Ty ma vidíš.. vo svete mŕtvych? spýtal som sa a stále som na teba upieral tie svoje rubínovočervené oči z ktorých mi vychádzala taká červená až karmínková farba... bolo to celkom divné že som pri sebe nemal žiadneho ducha.. keď si sa na mňa pozerala prvý krát mal som ich pri sebe tucet a všetci za mnou ako keby naťahovali ruky .. akoby sa ma chcelo dotknúť.. akoby ma chceli zabiť.

Sora-- keď si vbehol dovnútra tak tam síce bol dym aj oheň ale videl si cez ne a všimol si si zopár mŕtvol, ktoré v sebe mali pozabodávané kunaie, shurikeny či katany.. znova sa ozval ten krik, bolo to zo skrine ktorá sa tiež pomaly ale isto začínala horieť.. tento krát si rozoznal že sa jednalo o nejaké dievča aj keď podla hlasu dosť mladé.

Tamika Rihiko

Prudce zastavila a vyplašeně koukala na Kazeho.,,Vi-vidím .. ale..."nasucho polkla a zakoktala se.,,Jak o tom.. víš?A kdo sakra jsi?"zoufalým výrazem ho sledovala a chtěla se někam schovat,než se zase vrátí do své podoby.,,Jestli mě takhle někdo uvidí.."nasucho polkla.,,Ti duchové ... co je sakra zač?Co po něm chtějí?"pomyslela si vystrašeně.

Sora

Okamžite pribehol ku skrini a otvoril ju ... neboj už si v poriadku ... ruku natiahol vzad a otvoril vrch tykvy ... vzal dievčatko za ruky a opatrne ju dal do tykvy ... hlavne tam ostaň a nevyliezaj jasné ? vrchnák od tykvy znova zašpuntoval a vydal sa smerom von z domu ... ďalšia výhoda tykvy ? dokážem v nej prenášať malé deti ... výhoda do budúcna ... Sora sa naposledy otočil aby sa pozrel na mŕtvoly ktoré ležali na zemi ... škoda ...

Kaze

Hem.. gomen asi ťa desím.. nemôžem za to.. povedal som s miernym úškrnom a v momente ťa celú obalili tiene ktoré vychádzali zo mňa.. keď si znova otvorila oči tak si videla moju normálnu ľudskú podobu a po svete mŕtvych neboli ani stopy. Keď to chceš vedieť... poď so mnou, steny majú uši.. povedal som a tento krát som sa tváril úplne vážne.


Sora---pri tom ako si sa na tie mŕtvoly pozeral sa však steny domu pomaly ale isto začali rútiť.. jednu kládu automaticky zblokoval tvoj piesok no ty si si nebol istý či by vydržal nápor celého domu.

Tamika Rihiko

Zatočila se jí hlava a vzhled se vrátil do normálu.,,Já .. dobrá .. jen .. počkej prosím chvíli..."řekla unaveně a opřela se o zeď a čekala,než ji bolest hlavy přejde.,,Hm .. je úplně chytré za ním jít?Ale zase mě zajímá,co je zač.. to je dilema."povzdechla si.

Sora

Keď sa začal dom zrúcať Sora si dal automaticky dole tykvu a vyhodil ju von z domu ... piesok v tykve by ju mal ochrániť pred nárazom aby sa jej nič nestalo ... následne sa z menšou námahou náporu tej klady rozbehol smerom k východu za tykvou ... zvládaš to zvládaš to !!

Kaze

Hem.. vyšlo z mojich úst no na nič som nečakal.. v podstate som to bral ako súhlas a keď sa oprela o stenu tak som ju chytil takým jemným spôsobom za hlavu a obaja sme sa začali rozpadávať na čiernu "hmotu".. o niekoľko sekúnd na to sme sa obaja objavili v hlavnej budove, síce si nevedela kde presne sme vyzeralo to ako v nejakom dome vysoko postaveného člena Sunagakure, prekipovalo to luxusom, všade boli gobelíny zo znakmi Suny a jeden dokonca zobrazoval všetkých predošlých Kagov.. posledné miesto však bolo prázdne pretože moju tvár ako Kazekageho ešte nikdy nikto nevidel. Vítam ťa v mojom skromnom príbytku.. Tamika-chan. Povedal som pri čom som si s menším úškrnom spomenul na jej napomenutie aby som jej hovoril len Tamika. -- pokračovanie hlavná budova ^^.

Sora-- Dostal si sa z budovy práve včas, dom sa za tebou takmer úplne zbúral a ostali z neho iba trosky.. z tikve kde si schoval dievčatko sa však nič neozívalo.. vyzeralo to tak že asi upadlo do bezvedomia od nejakého psychického vypätia.

Sora

V rýchlosti otvoril tykvu a vytiahol dievčatko von z nej ... h-hej ... si v poriadku ? začal s dievčatkom najprv klepať do strán a keď sa nepreberalo dal jej najprv slabé facky. Keď to nezaberalo nahlas si povzdychol a nadýchol sa ... budem vyzerať jak úchyl ... otvoril dievčatku ústa a pomaly sa približoval k nej aby jej podal umelé dýchanie

Sora--Keď si sa odtiahol a čakal si či to malo nejaký účinok tak dievčatko troška zakašlalo.. po tom veeľmi pomaly pootvorilo oči ktoré si pretrelo svojimi rukami.. po tom sa na teba len zapozeralo.. nastala chvíľka ticha no v tom sa na teba doslova vrhlo, objalo ťa oboma rukami a nevyzeralo to že by sa chcelo tak skoro pustiť.. mohol si pocítiť na hrudi niečo vlhké pretože tam mala zaborenú svoju hlavu v tvojom oblečení cez ktoré však presiakli jej slzy.