Hlavná budova

Akivir

aaah.. tak málo príležitostí si s niekým pokecať.. a tak rýchlo to skončí... povedal som potichu a po tom som sa postavil iba pár centimetrov od Tami. Prosím nasadnite na mňa.. povedal som a milo som sa usmial.. bol som hodne veľký, vlastne som veľkosťou pripomínal skôr nejaké staršie žriebä než normálneho kojota.

Tamika Rihiko

Chvilku zaváhala,ale pak to udělala.,,Mockrát děkuju.Určitě se ještě někdy uvidíme amůžeme si popovídat.Slibuju."usmála se a lehce ho poplácala po hlavě jako nějakého psa.

Akivír

Beriem vás za slovo.. zaškeril som sa a v momente všetko naokolo nás dostalo takú čiernobielu farbu.. vyzeralo to ako svet mŕtvych.. sem tam si tiež uvidela nejakú dušu.. bolo to však iné v tom že si necítila žiadny úbytok chakry.. tvoj zrak sa nijak nezmenil, nijak sa nezmenila farba tvojich očí a ani pokožky.. sedela si na mne a vyzeralo to že som úplne kľudný.. vlastne som aj bol úplne kľudný.. začal som kráčať dopredu a pozorne som sa na Tami pozrel. Nepúšťajte sa Tami, keď sa niekto stratí vo svete mŕtvych.. je dosť ťažké znova ho nájsť.. povedal som takým milým hlasom, po tom som sa len zapozeral pred seba a zrazu sa všetko okolo nás začalo rozmazávať, vyzeralo to že bežím čo som vlastne aj robil. Zrazu som však zastavil a mi sme sa znova preniesli do sveta živých. -- pokračovanie cvičisko.

Tamika Rihiko

Pevně se držela Kazeho a přeryvavě dýchala.,,Kaze .. Sora .. Sora tam někde..."snažila se mu vysvětlit,že tam je někdy i Sora,ale ona nevěděla kde,ale dělalo se jí mdlo před očima a měla dojem,že každou chvíli omdlí.,,Proč tam vůbec Sora byl?Mlhavě si vybavuju co se stalo ... natolik nade mnou převládla ... ani si to nepamatuju ... to se mi ještě nestalo..."povzdechla si a zavřela oči.

Kaze

Pššśt.. nehovor.. stratila si dosť energie.. nechcem aby si si ešte viac ublížila.. povedal som potichu a po tom som si mierne vzdychol... viem že tam niekde Sora je, problém je len v tom že ho nedokážem vo svete mŕtvych vycítiť tak ako teba.. poslal som však za ním Akivíra.. určite bude v poriadku neboj, dopovedal som ešte po čom sme sa len zmohnitili v miestnosti kde už Tamika raz bola.. jedným prstom som niečo naznačil do stredu miestnosti kde sa len vysunuli dva "stoly" alebo skôr to vyzeralo ako "oltáre", podišiel som k jednému z nich na ktorú som položil opatrne Tamiku a po tom som si na chvíľu musel oddýchnuť.. predsa len môj predošlý zápas zo Shukakom ma docela oslabil.. prosím už ma takto nestraš, bál som sa o teba.. povedal som a len som sa na ňu pozrel pri čom som čakal na jej reakciu.

Tamika Rihiko

Zmlkla a tiše oddechovala.Pak lehce otevřela oči a unaveně sledovala svoje ruce,na kterých měla pořád zaschlou krev.,,Kaze ... ti lidé ... strašně moc lidí ..."mluvila tichým přidušeným hlasem a přitom si plně uvědomila váhu všechn těch životů.,,Měla jsem tam uřmřít..."řekla nakonec téměř neslyšeně a pak zase zavřela oči.

Kaze

Po jej slovách som ostal na chvíľu zamyslený no len som pokýval hlavou.. nie, nemala si umrieť, kým žije nejaký človek ktorému na tebe záleží oplatí sa žiť.. a ty máš dvoch. Povedal som pri čom som jej jednu ruku položil na čelu a druhú som držal tesne nad jej bruchom. Teraz sa prosím chvíľku nehýb.. povedal som potichu a z rúk mi začalo vychádzať také čierne svetlo ktoré sa rozliezlo po Tamike a ona mohla pocítiť ako sa bolesť ktorú cítila utlmila a jej rany sa pomaly.. veeľmi pomaly aj keď len predsa začali zrastať a hojiť.

Tamika Rihiko

Chtěla něco říct,ale pak Kazeho nechala ať udělá co uzná za vhodné.Chvilku nehybně ležela a pak zase lehce otevřela oči.,,Kaze .. ty .. ty víš,kdo byla .. ta.. ženská?"dostala ze sebe smyslu plnou otázku pořád tichým hlasem,ale už jí bylo o mnoho lépe,než předtím.

Kaze

Po tvári mi stiekla od únavy kvapka potu a začal som trocha rýchlejšie dýchať.. bolo vidieť že také rozsiahle zranenia aké mala Tamika mi značne berú na únave aj na chakre ale len som ďalej pokračoval. Typujem.. že myslíš ženu ktorá mala na starosti tú vec.. jedna z desiatich "generálov" ako ich rebelovia nazývajú.. devina, síce je druhá najslabšia z generálov.. jej schopnosti sú na úrovni Anbu. Povedal som po čom som len preglgol a ďalej som porkačoval v liečení rán Tamiki.

Tamika Rihiko

Poslepu nahmátla Kazeho ruce a chytla ho.,,Přestaň s tím už .. lečí se mi to rychleji než lidem ... za chvilku to bude dobrý."řekla unaveně a chtěla,aby s tím přestal.,,Sice .. nějaké útržky vzpomínek .. zabila tolik lidí .. ale furt mi tam nezapadá Sora .. v jednu chvíli tam nebyl a pak byl..."přemýšlela.

Kaze

Viem ale aj tak.. ah.. povzdichol som si pri čom som od nej odtiahol ruky a klesol som popri tom "stole" na zadok na zem. Rukami som sa zaprel aby som nezletel a hlavu som uprel niekde do stropu.. na tvári som mal hodne unavený výraz a bol som aj dosť spotený a takmer úplne bez chakry.. som rád že som ju zastihol keď ich pri nej nebolo vela.. v tomto stave je možné ... že by som neporazil ani devinu.. to by bol prúser.. prebehlo mi hlavou a po tom som sa posnažil na Tamiko tak povzbudzujúco pousmiať.

Sora

Len sa zhlboka nadýchol a zakašľal na znak toho že je v miestnosti i keď viac-menej stále v stave podobnému spánku ... čo sa tu deje ? ale ... to je jedno ... povedal si v mysli a zahnal všetky podobné myšlienky a radšej sa len oprel o stenu a sledoval ich

Tamika Rihiko

Koukala unaveně do blba a měla začít chuť křičet.,,Řekněte mi někdo prosím,že si pamatujete,co se stalo..."povzdechla si a zase zavřela oči.,,Nějak se mi nedaří poskládat vzpomínky v časovém průběhu..."dodala potichu na svou obhajobu.

Kaze

Som rád že si v poriadku Sora.. povedal som odmeraným hlasom no po tom som si poriadne zívol, gomenasai Tamika ale.. ja vážne neviem, keď som ťa chcel nájsť tak som proste "nemohol".. nemohol som ťa vycítiť vo svete mŕtvych.. vlastne to vyzeralo ako keby niekto doslova blokoval tvoju prítomnosť.. začal som vysvetlovať pri čom som tomu sám.. mierne nechápal. Si zranený? preniesol som ešte smerom K Sorovi a samému mi to prišlo ako mierne blbá otázka.

Sora

Sora pozrel udiveným pohľadom na Kazeho a nad tou otázkou sa len pousmial no pre istotu si skontroloval celé telo ... vyzerá to tak že nie ... povedal z menším nádychom pobavenia a potom pomaly prešiel k Tamike ... čo sa stalo ... eh ... okrem časti keď som ťa hľadal ... našiel ... stratil si nepamätám nič ... zatváril sa troška nevinne a potom pozrel znova na Kazeho ktorý taktiež nevyzeral moc v poriadku ... hmmm ... mŕtva Tamika je zranená ... Kazekage ... vyčerpaný ... zasa som jediný ktorý je v línií zdravia ?

Tamika Rihiko

,,Hakai...!"vykřikla najednou,prudce vstala až toho zalitovala.Zamotala se jí hlava a zraněná místa jí zabolely,ale ustála to.,,Musím .. musím se vrátit "domů"řekla si spíše pro sebe zamyšleně a vzpomínala jestli tam opravdu jsou.Prochmatala si ještě všechny kapsy a povzdechla si.,,Nechala jsem je tam..."

Kaze

Pozrel som sa na Tamiku a len som povzdychol.. to.. určite nie, nie dnes, zajtra tam pôjdeme ale dnes určite nie. Povedal som pri čom bolo vidieť že si stojím za svojím a sotva by moje rozhodnutie niekto vedel ovplivniť.

Tamika Rihiko

Nasadila uražený výraz.,,Ale já pro ně musím...!"otočila se na něj a povzdechla si.,,Nemůžu je tam přece nechat..."řekla potichu a vzpomínala,kde přesně zůstaly ležet.

Sora

Len pokrútil hlavou a zamieril smerom k východu no hneď si však všimol že žiaden východ nieje ... eh ... chce to ... dvere ... povedal si v mysli a začal po stenách hľadať nejaké záhyby ktoré by mohli naznačovať dvere no nič nenašiel ... fajn ... sme tu ... zavretý ? Sora vytiahol vrecúško s pieskom z ktorého sa vytvorila dýka ktorou začal dlabať dieru do steny ... nemám tu čo robiť ... toto je ich rozhovor nie môj ...

Dýka však žiadnu dieru spraviť nedokázala.. stále iba narážala do steny a snažial sa ju vydlabať čo sa jej však vôbec nedarilo..

Akivír
Sora-san.. ak chcete odísť stačí povedať. .zaškeril som sa pri čom som sa zjavil z ničoho nič za ním a po tom som sa zamyslel .. kam to bude? akadémia? spýtal som sa a čakal som na jeho odpoveď.

Kaze

Gomenasai Tami, ale dnes vážne nie, aj cez to že sme obaja nesmrtelný.. neprežili by sme to.. stále nás môžu zapečatiť.. povedal som ospravedlňujúco a po tom som pohľad uprel na Sora.

Tamika Rihiko

Zklamaně svěsila ramena a zadívala se na Soru.Chvilku mlčela a pak si na něco vzpoměla.,,Soro .. počkej chvilku..."poprosila ho a oklepala si dlaně.,,Na něco jsem se tě chtěla zeptat .. co jsi tam vlastně dělal?"zeptala se zvědavě.

Sora

Dýka sa znova zmenila na piesok ktorý dopadol jemne na zem ... zachraňoval ťa ... Sora sa pousmial a potichu si povzdychol ... mal by som ísť za Gankonou ... bude mať o mňa strach ... vy si môžete viac povedať než ja ... som predsa démon ... pozrel na Akivíra ... na akadémiu to bude najlepšie ...

Akivír

Prikývol som pri čom som ho zobral na seba a aj s ním som sa premiestnil na akaemiu ktorá sa už každú chvíľu zatvárala a Gankona bola pravdepodobne stále tam.
--obytné časti /nechce sa mi vytvárať miestnosť akadémia xD

Kaze

Aki-kun, keď ho odnesieš skús niekde v lbízkosti kde sme našli tie stopy bo boji pohľadať jej bábky. Povedal som mu ešte pred tým než zmyzol.. po tom som sa len zahľadel takým skúmavým pohľadom na Tamiku, Tami prosím choď spať.. zajtra budete mať boľno aby ste si obaja trocha oddýchli.. nie že vás napadne chodiť do červenej zóny.. etoo pred tým však ešte jedna vec.. si si istá.. že nemáš rozdvojenú osobnosť? spýtal som sa jej tak trocha bezokolkov ale dosť ma to zaujímalo.

Tamika Rihiko

Naštvaně koukala do zdi.,,Doufám,že je nenajde .. to ještě tak potřebuju,aby někdo objevil mojí skrýš..."mrmlala si pro sebe naštvaně a pak se zamyšleně otočila na Kazeho.Ta otázka jí zarazila a trošku i namíchla.,,Myslíš si o mě,že jsem snad magor...?!"vyjela na něj a když si to uvědomila,zakryla si pusu a otočila se od něj.,,Promiň...."povzdechla si.

Kakuzu.


Příjdu.



sundám si plášť.Pak vejdu do vnitř.