Brána Kumogakure

V celej Kumogakure no Sato sú len dve miesta kde sú brány (jedna na východe druhá na západe) okolo celej vesnice je veľká hradba ktorá chráni obyvateľov

Toshio

Eeetooo Shii kedy tam už budeme? spýtal som sa snáď asi po stý krát a očividne som si nevšimol bránu ktorá sa týčila pred nami.. pohľad som mal totiž upretý do zeme a vyzeralo to tak že som mal čo robiť aby som vôbec zo Shii udržal krok. Teda inak povedané sotva som sa vliekol dopredu, ruky som mal spustené pozdĺž tela a vlasy mi zakrívali tvár takže som sa ani nemal ako pozerať pred seba.

Shi Tamashi

Naštvaně se na něj otočila a zastavila se necelých sto metrů od brány.,,Už jsme tu,Toshio.Tak se vzchop."řekla mu tiše a zadívala se na bránu.,,Hm.. Kumogakure no Sato.Uvidíme jestli najdeme to,co hledáme."povzdechla si a vyšla dál k bráně.

Toshio

He? zahundral som a pohľad som zodvihol k bráne. Koonečneee.. zaradoval som sa pri čom som bol doslova ako vimenený.. na tvári som mal ohromný úškrn a rýchlim krokom som sledoval Shi, energia zo mňa doslova syčala a ja som mal čo robiť aby som nezačal skákať od radosti.

Mayu Myanmaru

Stála na vrchu brány spolu z pár strážami a sledovala dve prichádzajúce osoby ... no ... aspoň že nebude nuda ... pozrela sa na stráže a potom si povzdychla ... dajte si pauzu ja to za vás prevezmem ... zoskočila dole pred bránu a ukázala prstom na obe osoby ... čo tu hľadáte ... spýtala sa neutrálnym tónom

Shi Tamashi

Překvapeně se otočila na Mayu.,,V klidu,nikdo nás přece nezná .. zatím o nás skoro nikdo neví a o našich členech vůbec,tak toho musíme využít."pomyslela si a nasadila mírný úsměv.,,Knihy,slečno.Snažíme se najít informace a proto hledáme různě po světě knihy,které by nám mohly pomoci."řekla tiše.

Toshio

Keď som uvidel osobu ktorá na nás zavolala nahodil som vystrašený úsmev a nejak som sa prikrčil za Shi.. keď povedala že hľadáme informácie len som do ruky zovrel ližičku. Ja som len poľný kuchár.. pískol som spoza nej no snažil som sa za ňu tak "skriť".. aj keď som bol o niečo málo väčší než ona.

Mayu Myanmaru

Z chute sa zasmiala až jej slzy vyhŕkli no behom chvíľky sa prestala smiať a utrela si ich ... knihovňa Kumogakure no Sato bola skoro kompletne zničená a všade okolo nej sú ANBU jednotky spolu zo zvláštnymi jednotkami Kumo ... nepustia vás tam ... ale rada som vás spoznala ... dosť nápadným gestom ruky im naznačila aby šli preč ... tak to by sme mali ... späť k leňošeniu ... otočila sa im chrbtom a ľahla si na zem

Shi Tamashi

Na chvíli zmlkla a povzdechla si.,,No vypadá to,že to budeme muset vzít jinudy,Toshio."otočila se na něj a protáhla se.,,Ale tu knihu potřebujeme a bez ní zpátky nejdeme jasné?"koukla se na něj až mírně káravě.,,Slečno .. byl by problém najít jednu knihu?Je to velmi důležité...!"křikla na Mayu a uvažovala nad tím,co budou dělat dál.

Toshio

Len som prikývol Shii no radšej som ostal stáť za ňou, veď čo by len robila keby sa jej kuchár zranil? kto by jej robil prvotriedne jedlo presne podľa jej chuti? s týmíto myšlienkami ktoré mi dodávali pocit že som aspoň nejak dôležitý .. teda skôr to boli výhovorky prečo sa skrívať za Shii ale mne úplne stačili.

Mayu Myanmaru

Jedine že by som šla s vami ... ale to sa mi vážne nechce ... tie jednotky ma už dosť dobre poznajú takže by nemali problém ma pustiť ... zrejme ... posledné slovo povedala dosť potichu .. akú knihu presne potrebujete ?

Shi Tamashi

Dál se mile usmívala i když se jí to v hloubi duše velmi příčilo.,,Jsou to dokumenty sepsané jistým Tamaem Kagomem.Měli by být asi tak deset let staré a obsahovat popisy jeho cest po ledových pláních a možná nějaké poznámky k tomu."řekla jí v kostce obhas knihy,tak,aby pokud možno nic neprozradila.

Toshio

Ľadové pláne? etoo.. Tamaem Kagomem.. kde som to meno už počul.. hee no nič keby si mal človek pamätať každé meno počas jeho života tak by sa zbláznil. Zaškeril som sa no stále mi vŕtalo v hlave kde som to meno počul.. niekedy sa stáva taký dlhý život pre človeka nevýhodou.. prebehlo mi ešte hlavou a ja som sa mierne ironicky zaškeril.

Mayu Myanmaru

Je dosť možné že sa tá kniha pri útoku zničila ... takže moc veľkú nádej tomu nedávam ... pokiaľ ju nezničil Shun tak si ju vzal sebou ... Mayu sa postavila znova na nohy ... zbytočne by ste hľadali ... ale môžem vám poradiť ... Shun sa rád pohybuje po kľudných mestách ... takže skúste nájsť najkľudnejšie mesto aké existuje a tam ho nájdete ... ale je to ANBU S ranku takže byť vami dávam si pozor na každý krok ... následne sa pozrela ešte hore na stráže ... ďakujem vám za váš čas a pokec ... aspoň som sa nenudila ...

Shi Tamashi

,,Děkujeme vám za váš čas."rozloučila se a otočila se na Toshia.,,No .. vypadá to,že se ten náš výlet trošku prodlouží."povzdechla si a vydala se zase pryč,čekajíc,že jí bude následovat.,,No,aspoň se podíváme po světě."pobaveně se usmála a otočila se zase na Toshia.,,Kde začneme?"

Toshio

Zvedavo som sa na Shii pozrel a na chvíľu som sa zamyslel.. čo ja viem.. asi na nejaké .. etoo kľudné miesto.. heem zamyslel som sa pri čom som si v hlave rozpracoval všetko čo som o Shunobi Kokorovi vedel.. ten klan sa mi nepáči.. mal som nutkanie vyvraždiť ho sám aj keď.. až taký krutý nie som.. pousmial som sa pre seba. Mali by sme preskúmať všetkých päť veľkých dedín.. podla mňa sa nachádza niekde v nich aj keď .. hee to zas bude trvať.. zaškeril som sa a čakal som čo na môj návrh povie.

Shi Tamashi

,,Nechám Les Trois,prohledat Kumo a mi zamíříme... hm.. do Iwy,tam jsem dlouho nebyla."usmála se a mávla na Toshia,aby šel za ní.,,Jdeme Toshio,čeká nás další dlouhá cesta."pobaveně se na něj ušklíbla a vydala se s ním společně na cestu do Iwy.

Zoramu

Přišel jsem k bráně opřel se o ní a čekal na Maemi.

Maemi

Ach Kumo, dlho som tu teda nebola. pousmiala som sa v duchu, keď som utekala k bráne. Tam už čakal Zoranu. Sorry, že to tak trvalo. No tak teda už môžme ísť. (presun)

Zoramu

Mlčky se za ní vydam.(Přesun)

Eito Kokoro

Pomaly čistil všetky hroby najopatrnejšie ako vedel ... zomreli ste pre mňa ... aspoň vám takto pomôžem keď už nič iné ... na niektorých hroboch zapálil vyhasnuté sviečky a staré kvetiny pohádzal na bok. Poklonil sa prvému hrobu a len pozoroval tie ostatné

Kimiko Kay Kokoro

,,Eito...!"doběhla k němu celá uřícená a ve snaze zastavit vedle něj zahučela na zem.,,Sakra... to je jedno,stihla jsem tě."zhluboka se nadechla a praštila sebou na zem tak,že se ze spodu koukala na Eita.,,Eh... ufff..."oddechovala a nahmatal,zda má v kapse pořád tu krabičku.,,Jak se máš?"zeptala se s takovým tím připitomělým úsměvem.

Eito Kokoro

Otočil sa na Kimiko a udiveným tónom sa spýtal ... nehovorila si že sem nikdy neprídeš ? na hrob tvojho otca ... dodal potichu a ukázal na hrob pred ktorým stál ... prečo si sa tak hnala aby si sa spýtala ako sa mám ? mám sa celkom fajn ... len za chvíľku odchádzam preč ... potrebuješ niečo ?

Kimiko Kay Kokoro

,,Ale to je jedno,stejně už je mrtvej."mávla nad tím rukou,prudce vstala a oprášila se.Chvilku na něj zaraženě koukala a pak nasadila zase vážný výraz.,,Takže jsi to myslel vážně?Nemůžeš přece odejít,to je šílené..."řekla zamyšleně a podívala se na něj takovým ublýženým pohledem.,,Všechno jsem to slyšela,hrabala jsem se ti v kanclu."řekla aby předešla zbytečným otázkám.

Eito Kokoro

Našla si aspoň niečo zaujímavé ? spýtal sa okamžite ... myslím že tie časopisy mi Ren ukradol že ? a má ich teraz u seba ... a nič iné než papiere tam nieje ... náhle pozrel na oblohu ... teda ako sa to vezme ... dodal v tichosti