Brána Kumo

V celej Kumogakure no Sato sú len dve miesta kde sú brány (jedna na východe druhá na západe) okolo celej vesnice je veľká hradba ktorá chráni obyvateľov

Shiya Tamashi


Draka som odvolala ďaleko pred bránou kde ho nikto nemohol vidieť ďalej sme museli isť pešo

Everest Tamashi

Shiyu som nasledoval, tak povediac som nemal prehľad v okolí pretože som v Kumogakure nikdy nebol. ale nedal som to najavo.

Shiya Tamashi


Dávaj si pozor aby ťa nikto nevidel.O a ešte jedna maličkosť, plášte dolu.Aby sme neboli podozrelí zbalím si plášť do tašky ktorú som mala cez rameno.

Hiroto

Sedel v tieni brány pričom bol nútený dať si dole ANBU masku kvôli ohromnému teplu. "Prečo ... povedzte mi prečo musí byť pri bráne vždy tak horko ? Komu som čo spravil keď mi dali na starosť strážiť túto prekliatu bránu ? Nikto s týchto trosiek aj tak nič neukradne." Povzdychol si vyčerpane a zotrel si pod z čela.

"Samozrejme" povedal som a plášť som si prehodil cez rameno. "Je tu trošku teplo na moje pomery som ninja z ľadovým elementom, teplo mi nerobí dobre."

Shiya Tamashi


Otočím sa neveriacky na teba. "Si snáď blbec?! Myslíš si že si jediný ktorý má ľadový element ?! prestanem nadávať a nahodím milý úsmev pretože sme boli už u brány

Hiroto

Už pomaly v tom teple zaspával no nakoniec zazrel dve neznáme osoby a tak si len hlasne povzdychol a natiahol k nim ruku. "Ísť ... teda vlastne stáť !" Udrel sa znechutene do hlavy pričom si vzal svoju masku zo zeme a nasadil si ju na tvár. "Čo tu pohľadávate v tejto dobe ?" Začal si napravovať katanu na chrbte aby mu stále znova normálne. "Toto mi chýbalo ... ďalší privandrovalci ktorý zrejme ani nevedia kde sú a čo chcú." Nad tou myšlienkou sa značne pousmial. "Musím vás najprv oboznámiť z istým faktom. Toto nieje SUnagakure no Sato ale Kumogaure no Sato."

Samozrejme že to viem povedal som si v hlave. Slová nechám na teba povedal som a otočil som sa na Shiyu.

Shiya Tamashi


Prišli sme žiadať o povolenie tu študovať a bývať, ako vidíte sme privandrovalci a naša vesnička bola úplne vyhladená keď u nás Akatsuki hľadali nejakého bijuu,nevieme kam máme isť a tak sme šli smerom k najbližšej dedine a dúfame že nás vážený Kage príjme a vypočuje... ukloním sa pred ním ako pred kráľom. "To je otrava nejakému radovému ANBU sa budem klanat... pomyslím si ale tvárim sa fakt unavene,vystrašene a pravdivo som hovorila

Ren Taiyo

Pobavene stál zo spodku na streche kamennej brány pričom sledoval čo sa tam dole deje. Vektory mu viali sem a tam pričom si len užíval chládok. "Ach ... ten Hiroto je v poslednej dobe dosť otrávený ako vidím. Snáď ho ale trocha utuží to, že bude strážiť bránu." Hovoril si v hlave pobavene.

Hiroto

Trocha vystrašene počúval Shiyn "príbeh" po čom mu začali dokonca stekať slzy po tvári no ANBU maska všetky slzy zakrývala. "T-to je ... to najsmutnejšie čo som kedy počul. Bez domova ... úplne opustený ..." Potiahol. "... prejdite prosím. Takých chudáčikov ako vy pustím bez výčitiek svedomia ..." Vzlykajúc uhol na bok a naznačil im nech idú ďalej.

Shiya Tamashi

"Ďakujeme veľmi pekne,prosím ešte nám povedzte kde je hlavná budova..." smutne som naňho pozrela.

Ren Taiyo

Pri "otázke" na hlavnú budovu sa donútil pousmiať a zoskočiť pred nich. Tesne pred pádom sa mu však vektory skryli pod plášť. "Keď sa chcete dostať do hlavnej budovy zavediem vás. Mám tam zrovna namierené takže to nebude žiaden problém." Milo sa na nich pousmial a čakal či sa vôbec pohnú z miesta.

Shiya Tamashi

"Ano budeme radi ak nás zavediete pane" usmejem sa milo naňho

Ja som s tupým výrazom kráčal vpred. Ako sa môže nechať tak ľahko oklamať? Pomyslel som si.

Shiya Tamashi


"Len dúfame že nás Kage nevyženie... neviem kam by sme s mojím bratom šli..." ukázala som na tupo vyzerajúceho muža vedľa mňa."Ten by sa mohol tváriť lepšie,predsa sme prišli o domov a všetkých...bože a to má byť môj partner" pomyslím si a pozriem naňho. "Môj brat má niekedy také chvíle že vyzerá ako mentálne postihnutý ...[b] hovorila som ninjovi ktorý nás doprevádzal a zároveň som upozorňovala Everesta aby sa tak netváril. Hovorila som to tak že iba on to mohol pochopiť.

Po slovách Shiye som pozeral snád ešte s hlúpejším výrazom ako predtým. T-takže tupý,postihnutý? Co dalej snád to nebude pokračovanie nabudúce... Hovoril som si v hlave.
No dobre pokúsiť sa o to môžem... Výraz mojej tváre sa úplne zmenil...

Shiya Tamashi


(presun)

Everest Tamashi

(Presun)

Hanuro Uchiha

Kráčal k bráne Kumo pomalým tempom ako keby sa tak nejak stranil od Kumo. "Uvažujem nad tým, že nakoniec nebol dobrý nápad ísť do Kumogakure. Mám na to zlé spomienky. Kichiro ..." Zrazu pridal do tempa kroku pričom úplne ignoroval, že sa blíži k bráne kde stoja dve stráže ktorá hladia priamo naň.

Tenshi Konan Nayako

Kráčela vedle Hanura. ,,Zkus to nějak překousnout. Když už jsme tady. Zjistíme jen co půjde a pak půjdeme, fajn?" povzbudivě se na něj usmála. ,,Po-počkej.. Hanuro..!" snažila se ho zastavit, když jí došlo co dělá. ,,Zbláznil se? Chce aby nás zabili?" napadlo jí a nasadila vylekaný výraz.

Hanuro Uchiha

Náhle sa rozbehol vpred pričom vytiahol katanu z pochvy ktorú mal na chrbte. Jedným šikovným ťahom prišpendlil jedného strážcu k stene. V očiach sa mu zjavil Mangekyou Sharingan ktorým sa zahľadel na druhého strážcu. "A ty mi teraz povieš ktorým smerom je knižnica ..." Cez Hanurovu Katanu zrazu prešiel čierny oheň ktorý podpálil jedného zo strážcov.

Tenshi Konan Nayako

Zaraženě zůstala stát na místě a nechala Hanura běžet dál. ,,Hanuro.. Máme hledat informace. Takhle na nás za chvíli naběhne samotný Raikage. Tobě nestačí, že nás málem dostal Tsuchikage?"polkla nejistě. ,,Ach..." svěsila ramena a zůstala stát několik metrů od centra dění.

Hanuro Uchiha

Keď oheň konečne spálil jedného zo strážcov druhý sa rozkecal a povedal Hanurovy kde nájde knižnicu ba dokonca sa aj sám ponúkol, že ich tam zavedie. Natočil pohľad na Tenshi pričom sa milo pousmial. "Nieje v tom nič osobné Tenshi ... len jedna malá pomsta za účelom ublíženia Kumo najviac ako to bude možné." V zápätí sa otočil na strážcu ktorý sa vydal smerom do Kumo.

Tenshi Konan Nayako

,,Jak myslíš.." došla blíž k němu a povzdechla si. ,,Je to přece tvoje věc,.. Jen doufám, že to nedopadne jak minule. Vzpomínáš na Tsuchikageho?" prohrábla si vlasy. ,,Chápeš co tím myslím, že?" usmála se na něj nejistě a vydala se pomalinku za ním. ,,Třeba se.. ani nic nestane?" doufala.