Temné a svetlé cesty shinobi

Časť 1. - Nevypláca sa byť hrdinom

Je vyhlásená bojová pohotovosť. Iwagakure no sato napadla neznáma armáda shinobi. Všetci ninjovia boli rozmiestnení do družstiev v blízkosti hraníc a taktiež aj v dedine. Okolité menšie dediny boli spálené na popol. Tsuchikage povolal svojich najlepších ľudí.

"Takže...podľa posledných správ bola naša obrana prerazená v týchto miestach. Najväčšiemu náporu sme však čelili tu." ukáže generál prstom, "Pri pahorku Haga južne od dediny."
"Samaka-sama, zdá sa, že sme obkľúčení zo všetkých strán." tvrdila jouninka Hanako Usei.
"Áno, ale nič, z čoho by sme sa nedostali." zdvihol hlavu, "Posilníme naše pozície v týchto dvoch miestach a dostaneme nepriateľa do pasce." doložil.
"No dobre generál, ale čo tu? Rieka v týchto miestach nie je taká hlboká. Poľahky tadiaľ možu dostať svoje obliehacie stroje a priamo zaútočiť na dedinu." prehovoril Sema Tsugakumi.
"Tak to je na vás. Vezmite svoj tým a odrežte im cestu. Narodili ste sa v tých končinách. Je tak?"
"Áno, ale..."
"Tak zlomte väz. Odchod!" zavelil Samaka a partia troch shinobi sa vytratila. V tom sa objavil posol so správou.
"Samaka-sama, 12. oddiel kapitána Turakiho hlási ťažké straty. Nepriateľ zaútočil zo vzduchu." povedal.
"Grrr...kobercový nálet..." zavrčal postarší generál, "Povolajte oddiel Haruku Hagane!"
"Hai!" a chunnin zmizol.

Medzitým v sídle klanu Hagane.
"Sora! Si ešte príliš mladý na to ísť do vojny." odhováral ho otec, ale mladý chunnin neodpovedal.
"Nii-san, otec má pravdu. Ak neprežijeme, obnova klanu bude závisieť na tebe." zadržal ho Haruka.
"Dajte mi pokoj. Som už chunnin a budem si plniť svoju povinnosť!"
"Máš 14! Áno, ja viem, že si jeden z najväčších talentov, ale kto bude bojovať za Iwu, keď sa nepriateľ dostane až sem?" nástolil Haruka. Potom sa ukázal aj otec.
"Haruka, nie je dobré, že odchádzaš. Najmä teraz, keď s Nimaki čakáte dieťa." povedal smutne postarší muž.
"Otec pozri. Toto nebude prvý ani posledný boj, do ktorého idem..."
"Myslel som, že aspoň Sora zostane a postará sa o tvoju ženu, ale čo teraz?"
"Neboj sa. Prežijem to! A keď hovorím, že to prežijem, tak to prežijem."
Otec ich ale chytí za rameno.
"Samaka vás oboch pošle na smrť! Chápete? Haruka, prečo sa tak veľmi držíš svojej cesty ninju? Nie je pre teba nič doležitejšie?"
"Pusti ma! V živote som sa neriadil žiadnymi pravidlami. To vieš. Ochrániť všetkých...to je moja cesta ninju! Jediné pravidlo, ktoré som nikdy neporušil."
"A čo tvoj brat?"
"Sora je dosť múdry na to, aby prežil. Možno to zvládne lepšie než ja."
"A čo ak práve jeho neochrániš?"
Na to Haruka len mlčal. Starší muž ich oboch pustil, no tušil, že je to naposledy, čo vidí svojich synov.

Sora sa stratil za svojou jednotkou. Haruka sa vybral za svojim týmom, v ktorom okrem neho boli aj dvojičky Yuki a Yaki z klanu Sorino. Tí na neho už netrpezlivo čakali pred bránou s ďalšou väčšou skupinou shinobi.
"Dávaš si načas ako vždy, čo Haruka?" vyrýva Yuki.
"A ty zase vyrývaš ako vždy. Yuki-chan."
"Prestaň ma tak volať!" do hádky sa zapojil aj tretí člen.
"Haruka, aká hanba. Si predsa ženatý a mal by si sa prestať správať ako decko." prehovoril Yaki.
"Hm...tak a máš to..." zasmiala sa Yuki.
"To isté platí o tebe. Ak budeš taká detinská nee-chan, tak budeš stará plochá dievka."
"Plochá???" zarazila sa. Odrazu sa pred všetkými prítomnými objavil sám Tsuchikage, vtedy ešte mladší Onoki.
"Pozor!" zavelil jeden z jouninov a všetci stáli ako sviedce. Menší muž zliezol z chrbta svojho nosiča a predstúpil pred skupinu.
"Nemám rád dlhé reči, avšak... naša dedina je v ohrození. Našim nepriateľom sú ninjovia zo Skrytej Stratenej dediny..."
Všetci zhíkli údivom.
"Bol by som nerád, keby vaše mladé životy vyhasli už teraz. Takže pre tých mladších. Držte sa rozkazov svojich veliteľov, len sa vás snažia udržať pri živote a tí starší, majte oči otvorené a myseľ čistú. Aj keď do nás nepriateľ búši zo všetkých strán, my vždy ostaneme stáť pevne ako skaly, pretože, sme ninjovia zo Skalnej!" Tsuchikage ukončil svoj burcovný príhovor. Potom si povolal kapitána Haruku Hagane.
"Kapitán Hagane, ako veliteľ dnes idete do boja prvýkrát naostro. Je tak?"
"Áno, Tsuchikage-sama." odpovedal zdvorilo.
"Tak teda vyslovte svoje posledné želanie."
"Hehehe..." pomyslí si, že je to vtip.
"Myslím to vážne!"
"Dobre teda. Dohliadnite na moju ženu, otca a syna." v hlave mal pekný zmätok. Počítal s tým, že zomrie, ale nevedel si predstaviť, že by jeho cesta ninju mohla skončiť. Kládol si otázky. Kto bude všetkých ochraňovať, keď on nebude mocť? Opantal ho strach zo straty zodpovednosti. Teraz mal veliť veľkej skupine ninjov. Po chvili všetci ninjovia opustili dedinu.

O pár dní neskor prišla do sídla Hagane správa, kde stálo:
"Mladý a nadaný shinobi Sora z klanu Hagane padol v boji za svoju vlasť."
[b]

Časť 2. - Rozhodnutie

Vojna medzi Iwagakure a Suichugakure je v plnom prúde. Polovica Krajiny Zeme už bola zdevastovaná a krvipreliatie
neustávalo. Bolo to tak kruté, že ešte aj tí, ktorí v jeden deň vyrazili na front, na druhý deň už boli mŕtvi.
Skupina Haruku Hagane dorazila na veliteľstvo, kde velil generál Samaka, druhý najvrchnejší veliteľ po Tsuchikagem.
"13. skupina hlási príchod." zahlásil Haruka.
"No konečne. Myslel som, že dorazíte až zajtra." odpovedal posmešne Samaka.
"Podceňujete ma? Už som si zvykol." odvrkol Haruka.
"Teraz ma počúvajte. Skupina kapitána Turakiho je podľa posledných správ odrezaná tu." priloží prst na miesto na mape, "Naši zvedi však zistili, že v týchto miestach je ich obranná línia nepatrne tenšia, čiže ľahšie preniknuteľná."
"A koľko je ich nažive?"
"No...neviem. Veľa mužov stratili pri kobercovom nálete včera napoludnie. Vašou úlohou je posilniť ich pozíciu. Nemôžeme si dovoliť ďalší ústup! Odchod!"
Rozkázal generál a skupina asi 40 ninjov odišla. Samaka bol rázny veliteľ, ktorý bol vždy ochotný riskovať všetko. Od svojich podiadených očakával maximálnu lojalitu ,a samozrejme, žiadne otázky. Buď urob, alebo buď zbabelcom. Haruka, Yuki a Yaki Samaku poznali. Bol to ich prvý sensei. Hovorili vtedy o ňom, že trpí komplexom menejcennosti medzi shinobi zo slávnych klanov. Tak či tak sa mu dostalo od Onokiho veľkej a nevýdanej pocty.

Boj bol v plnom prúde. Turakiho jednotka čelila ďalšiemu útoku nepriateľa, ktorý mal rozdrviť zbytky jeho jednotky otrasenej po kobercovom nálete. Ako lúč z jasného neba sa však objavila Harukova jednotka, ktorá zahnala nepriateľa na ústup.
"A sú preč!" zakričal jeden zo zachránených ninjov.
"Vrátia sa. Určite sa vrátia." povedal Turaki. Potom zbadal Harukov príchod. Ten v okamihu rozdal rozkazy.
"Poručím Nakayama, zoberte si Ogura a Nezumakiho a choďte na prieskum. Musíme zistiť, kde sa náš nepriateľ nachádza."
"Hai!" traja ninjovia odišli na prieskum.
"Sú predsa všade. Sme v obkľúčení." dodal pesimisticky Turaki.
"Neklesajte na duchu, Nando-san. Sme tu a pomôžeme vám." odpovedal sebavedome Haruka.
"Určite na nás pošlú ďalší kobercový nálet a ten nikto z nás neprežije." potom ho Haruka chytil pod krkom za šaty.
"Tak počúvajte Nendo-san! Vy si vravíte kapitán? Máte pozdvihnúť morálku mužstva!" vykričal mu do tváre.
"To si trochu prehnal." prehovoril Yaki Sorino. Haruka ho pustil a umiernil sa.
"Prepáčte. Len som chcel povedať, že teraz nás je dosť. Môžete pozbierať všetkých bojaschopných ninjov a vydáme sa do protiútoku."
"Protiútoku? Oni sú v niekoľkonásobnej presile." odpovedal jeden z Turakiho dôstojníkov.
"No práve. Útok je to posledné čo od nás čakajú." nástolil Haruka.
"A o čo myslíte, že som sa snažil? Mal som rovnaký plán ako vy a vtedy na nás poslali ten nálet. Je to pasca!"
Prehovoril Turaki z číreho zúfalstva. Haruka sa odišiel poradiť so svojou skupinou.
"Tak čo si o tom myslíte?" spýtal sa Haruka svojho týmu.
"Turaki je prepracovaný..." prehovorila Yuki.
"Vyzerá, že je psychicky na dne." dodal Yaki.
"Takže je čas prebrať velenie." smutným výrazom skonštatoval Haruka.
"Myslíš, že je to dobrý nápad? Len nedávno si sa stal kapitánom a toto je tvoja prvá akcia." pochyboval Yaki.
Po chvíli sa vrátili ninjovia z prieskumu.
"Haruka-taicho, našli sme ich. Sú na úpätí hôr. Sú ich tam stovky." dodal unavene poručík.
"Dobre. Pomôžte raneným a potom si oddýchnite." rozkázal Haruka.
Musel sa rozhodnúť. Jeho cesta ninju versus rozkazy generála Samaku. Turaki bol s nervami na dne. Vedel, že na mieste bolo okolo 100 mužov, ale viac než polovica boli zranení. Dokonca niektorí ninjovia zo zúfalstva prebehli na druhú stranu. Tam ich však nečakalo nič iné, len smrť. Pomaly sa stmievalo. Noc prichádzala potichu a zradne.

Haruka nespal. Z jeho týmu dokázala spať jedine Yuki. On rozmýšľal nad tým, čo by mal urobiť. Vedel, že ak to takto pôjde ďalej, všetci zomrú. Na druhej strane by sa mohli stiahnuť, ibaže by zase neposlúchli Samakov rozkaz. Vtedy ešte nevedel, že jeho brat Sora padol. Myslel na neho a taktieť myslel aj na slová svojho otca. Vtedy si už bol asi sotva istý, že by svojho mladšieho brata mohol nejako ochrániť.

O niekoľko kilometrov ďalej, neďaleko pahorku Haga sa Sema Tsugakumi pripravoval na sabotážnu misiu. Ako náhle vystrčil hlavu spoza kopčeka, zbadal mnoho ninjov s veľkými obliehacími strojmi.
"Bingo! Máme ich tu. Obliehacie zbrane." povedal potichu Sema.
"Zdá sa, že nás akosi nevnímajú." dodal druhý člen týmu.
"Je to na nich asi trochu moc ťahať tie stroje cez rieku."
"Tak čo? Nastražíme pascu?" spýtal sa tretí člen.
"S tými strojmi budú musieť ísť priamo pomedzi pahorky. Ich obchádzka by trvala celé dni."
"Použijeme výbušninu?"
"Áno, ale najprv sa zbavíme hliadok. Musíme nenápadne odpútať ich pozornosť a zneškodniť ich."
Potom sa otočil na jedinú ženu v týme, Natsuki.
"Natsuki, je to na tebe. Buď nenápadná." upozornil ju Sema.
Tá sa hneď dala do práce a odlákala štyroch strážiacich ninjov. Za neďalekým balvanom ich zneškodnili.
"Tak to by sme..."
Odrazu ninjovia akosi zbesneli. Vycítili, že niekto z nich chýba a spustili poplach. Nastala panika.
"Nič sa nedeje. Musíme náš plán urýchliť. Natsuki, zostaň tu a kontroluj situáciu. Ja idem s Gariom a odpálime to tu." dopovedal Sema a skrývajúc sa za všetko možné sa vydali vpred, aby rozbehli svoj riskantný plán.

V sídle klanu Hagane, Harukova žena Nimaki už leží v posteli čakajúc na pôrod. Bolo tam s ňou aj pár ninja medikov a tiež Harukova matka. Na tých pár chvíľ akoby zabudli na smrť svojho najmladšieho syna a pripravovali sa na začiatok života svojho vnuka. Čo ale bude ďalej? Čo urobí Haruka? Prežije tým Semu Tsukagumiho Samakovu riskantnú misiu?