Tenmuova zahrádka

Hoshi Sumōku

Zůstala sedět u Hikaruho v bezvědomí. ,,Nemůžeš je kvůli tomu oddělovat od lidí. Musí si na lidi zvyknout. Proto jsou taky v týmu, kde jsme dva. Postupně.." povzdechla si a překvapeně trhla hlavou. ,,Ta chakra.." zarazila se. ,,Kimiko.." podívala se na jeden ze stromů na Tenmuově zahrádce. ,,No, pojď dolů." kývla do koruny stromu.

Kimiko Kay Kokoro

Skočila Tenmuovi za krk. ,,Ahoj vy dva! Koukám že nov přírůstek?" zvědavě se podívala na Hayata a zamávala na něj s úsměvem na tváři. ,,Jdu tě zatknout Tenmu, vytáhla jsem od Eita na tebe nějakou špínu." začala se pobaveně smát při myšlence na to, jak Eito teď sbírá svoje papíry.

Hayato Sumōku

Pousmial som sa ale bol to skorej vynútený úsmevom otočil som sa od nich a vzdialil som sa nakoniec som si sadol na zem katanu som položil vedľa seba a začal som premýšľať nad tým čo povedal pred chvíľkou Tenma.

Tenmu Heizu

"Eh ... čo ?" Spýtal sa normálnym tónom hlasu no v skutočnosti bol celkom vyvedený z miery. "Kto je Eito ?" Nahodil dosť nechápavý výraz na tvári. "Eito prezradil Kimiko niečo o misií ? Alebo o tom ani len on nevie ?" Zarazene hľadel na Kimiko. "Nie ... Eito o tom vedieť nemohol. Vedeli o tom len ľudia z jednotky Heizu. Tak prečo to vie aj ona ?"

Kimiko Kay Kokoro

,,Ty jsi z Kumo a ani nevíš jak se jmenuje Raikage? Ha, to si pamatuju i já a to jsem tam tak dlouho nežila." prohlásila hrdě a seskočila z něj. Veselým krokem došla k Hayatovi. ,,Ahoj..! Tebe jsem tu ještě neviděla, já jsem Kimiko. Sem tam sem skočím na návštěvu. A ty jsi?" mile se na něj usmála.

Hikari Shana

Starostlivě si položila bratrovu hlavu do klína a zvědavě pokukovala po všech přítomných. ,,Kimiko-san..."

Hayato Sumōku

Hayato Sumōku teší ma...Povedal som takým sklamaným hlasom a pozrel som sa na ňu pričom som stále sedel na zemi trochu som sa otočil na ostatných a potom znova naspäť a potichu som sedel.

Hoshi Sumōku

,,Víte co?" podívala se na Hayata a Kimiko. ,,Hayato, gratuluji právě jsi dostal svou první misi typu.. tak možná S." pronesla otráveně a chňapla Kimiko. ,,Jdeš se mnou do Kumogakure no Sato vrátit tady tuhletu poběhlici, jinak na nás přijde celá armáda s tím, že ji máme vrátit." praštila přes hlavu protestující Kimiko, které nakonec zmlkla. ,,Jdeme rovnou nebo něco potřebuješ na cestu, Hayato?" otočila se na Tenmuho. ,,Ty se tady o to postaráš. A dávaj na Hikaruhi pozor, nevím co to s ním udělá." pokrčila nad tím rameny.

Hayato Sumōku

Zobral som do ruky katanu a postavil som sa zo zeme.Môžme ísť rovno...Povedal som z nadšením katanu som si dal za opasok.Ešte som si vypočul čo všetko povedala a potom som už iba čakal kedy vyrazíme.

Hoshi Sumōku

Přikývla na souhlas, došla s Kimiko k Hayatovi a chytla ho pevně za rameno. ,,Spoléhám na tebe Tenmu, jasné? Máš je oba na starosti, jestli se někomu z nich něco stane, tak tě Mizukage-sama osobně potrestá.. řekla bych." usmála se, a s tím všichni tři zmizeli (přesun : Hoshi, Kimiko i Hayato)

// Hayato, napíšu do Kumogakure no Sato, na trénink týmu jedna, objevíme se tam, pak postuj tedy prosím tam

Hayato Sumōku

Filler - Futton : Sansei kiri

Ráno som sa prebudil umyl som sa obliekol a nabalil som si do ruksaku všetko čo budem potrebovať na tréning pomaly som odišiel zo svojej izby zavrel som sa sebou dvere a šiel dolu schodmi pozdravil som mamu a vyšiel z klanového sídla a namieril som si to na trénovacie priestory ktoré neboli moc blízko. Po ceste som si ešte kúpil v malom stánku jedlo a nejaké pitie a šiel som dalej. Ked som tam dorazil nebolo tam moc ľudí čo my vyhovovalo a bolo dobre aby som z technikou ktorú idem trénovať nikomu neublížil, Podišiel som k dreveným figurínam ruksak som si položil ku stromu a rozbehal som sa následne som si par krát udrel do figuríny a potom som už mohol začať z tréningom techniky. Otec my vysvetlil pečate a podobne ale to my stačiť nebude popukal som si kosti na rukách a zložil som na prázdno pečate zopakoval som to ešte dva krát a potom naozaj rýchlo som zložil všetky pečate povedal som Futton : Sansei kiri začal som svoju chakru rozptyľovať vôkol seba a vytvárať hmlu no už aj to bolo náročné a nedokázal som to chvíľku som si oddýchol a znova som začal urobil som ten istý postup už som dokázal lepšie rozptyľovať svoju chakru vôkol seba vytvoril som slabú hmlu no to nestačilo sústredil som sa iba na to ale nešlo to sadol som si na zem a premýšľal som ako to správne urobiť. Po dlhšej dobe som sa opäť postavil a zopakoval som všetko od znova dokázal som vyrobiť akú takú hmlu no vôbec figurínu nerozožierala čo bolo zle. Skúsil som to znova a znova ale skoro žiadny pokrok. Sadol som si pri strom a oprel som sa o neho z ruksaku som si vybral jedlo a vodu najedol som sa a napil popremýšľal som o technike možno som už prišiel na to v čom robím chybu ale tiež možno nie nezostávalo my nič iné ako to vyskúšať. Postavil som sa a prešiel som pred figurínu zložil som pečate a povedal Futton : Sansei kiri vytvoril som slabšiu hmlu z kyseliny ktorá sa pomaly priblížila ku figuríne a začala ju rozožierať ale veľmi slabo ak by to bol človek a dobre naobliekaný tak by sa to k jeho pokožke ani nedostalo. Čo by my v boji moc nepomohlo a tak som to skúsil znova videl som trochu pokrok ale musel som pokračovať no už som bol vysilený a tak som si musel aspoň na chvíľku oddýchnuť oprel som sa o strom po dlhšej dobe som sa znova vrátil pred figurínu a zložil som opäť pečate tento krát už rýchlejšie ako na začiatku tréningu. Rozptýlil som chakru vôkol seba tento krát omnoho viacej čo bolo vidieť aj na hmle ale aj na mojej únave. Hmla sa dostala k figuríne čo bolo dobre a začala ju rozožierať rýchlejšie a účinnejšie ako predtým ale dlho som to nevydržal a padol som na kolená hmla okamžite zmizla pozrel som sa na figurínu ale aby som videl pokrok musel by som prísť k nej a to som teraz nemal energiu a tak som si ľahol na zem vydýchol som si chvíľku som tam len tak ležal a nepremýšľal o ničom pomaly sa stmievalo a vedel som že techniku nedokončím tento deň po pol hodine som sa postavil dajako som sa dostal k svojím veciam a šiel som pomaly domov. Doma som si okamžite ľahol a zaspal som ani som sa nenajedol ani neumyl ani neprezliekol všetko som nechal radšej na ráno. Zobudil som sa až na obed umyl som sa prezliekol som sa a vydal som sa trénovať znova na to isté miesto ako včera. Ked som tam prišiel zložil som pečate a povedal som Futton : Sansei kiri bolo to o mnoho lepšie ako včera čo ma aj potešilo na figuríne to bolo značne vidieť čo bolo len dobre. Vyskúšal som to ešte pre istotu ešte dva krát no táto úroveň my zatiaľ stačila a tak som sa vybral domov pričom som si ešte kúpil v stánku jedlo, pitie a potom som sa už naozaj vybral najrýchlejšou cestou domov.