Meno – Kagami Akashiro
Pohlavie - Muž
Vek - 18
Hodnost – Jounin
Klan - Akashiro
Kekkei genkai – Tsukuioky – Je to Kekkei Genkai nášho klanu.Tsukuioky má 2 stupne :
Stupeň 1. : Tento stupeň má užívateľ už od narodenia až po smrť.Pomocou tohto Kekkei Genkai dokáže vidieť až 5 minút do budúcnosti.To znamená, že celý čas vie čo sa stane.Ak sa užívateľovi tá budúcnosť ktorú videl nepáči tak vie čo urobiť aby bola zmenená.Čas ktorý užívateľ vidí sa nedá nijak predĺžiť.
Stupeň 2. : Tento stupeň je už niečo celkom iné.Aby tento stupeň získal musí podstúpiť veľkú obeť.Musí stratiť alebo zabiť svojich najbližších.Tým , že užívateľ získa druhý stupeň tak sa jeho videnie do budúcnosti obmedzí na 2 a pol minúty.Lenže tým obmedzením získa to, že sa bude vedieť „teleportovať“.V podstate je to presun pomocou času.Na to miesto kde si pomyslí sa dokáže dostať.Dokáže tam dostať aj viac ľudí no tých sa musí dotknúť.Keď sa získa toto Kekkei Genkai tak užívateľovi sa na tele objaví tetovanie.
Vyška – 160 cm
Vaha – 56 kg
Dedina – Akatsuki
Príbeh:
Začiatok:
Všetko sa to začalo ako priateľstvo. No po dlhom čase sa z priateľstva stal vzťah. A z vzťahu to bolo ďalej manželstvo. Už na svadbe bola mama tehotná.Po deviatich mesiacoch som prišiel na svet ja.Patril som do klanu Akashiro.Náš klan bol veľmi uznávaní a silný no časy sa menia a ako prichádzala vojna ninjov tak do bitiek povolávali našich ninjov kvôli nášmu Kekkei Genkai.Potrebovali vedieť odkiaľ príde útok.Každí deň chodili správy o tom, že naši ninjovia padli vo vojne.Buď ich zabili, spáchali harakiri alebo zomreli na vyčerpanie.Mal som ešte len päť a tak som tomu veľmi nevenoval pozornosť.Celé moje detstvo som len cvičil a učil sa.Chcel som byť najlepším ninjom na svete.Izbu som si pretvoril tak aby som tam mohol cvičiť a učiť sa.Všade samé knihy a zvitky.Otec ma ešte nechcel prihlásiť na akadémiu.Povedal, že som na to mladý.No ja som namietal a hádal sa s ním.Náš klan sídlil v Konohe na samom kraji.Trvalo dlho kým som prišiel s tréningových priestorov až domov.No za to som si mohol cvičiť beh a kondičku.Pomaly som dospieval a keď som mal sedem tak ma otec prihlásil do akadémie.No to som mu musel celé tie roky hučať do hlavy aby som sa tam dostal.Mama zrazu ťažko ochorela tak bolo dosť komplikované sa učiť cvičiť a aj sa starať o mamu.Polovica klanu bola už mŕtva a z naším klanom to vyzeralo zle.Otec išiel do bitky a to mi ešte pridávalo viac vecí.Bolo to strašné.Nezvládal som to a musel som začať flákať akadémiu.Chodil som len na prvé tri hodiny a potom som makal domov.Mamim stav sa zhoršoval.Vojna skončila a otec sa vrátil domov.No dobré správy neniesol.Celý klan bol zničení.Ostal som len ja, otec a mama.Klan sa ako keby rozpadol.Všetko ako keby nabralo opační smer a začal sa mi ničiť svet.Otec sa silno zranil na vojne a mama zomrela.
Ťažké časy:
„Má MôJ Život vôbec zmysel?“Hovoril som si keď som sa vracal z misie.Otec leží v nemocnici mama zomrela, klan sa rozpadol a je neviem čo ešte ma čaká. Našiel som si kopu nových priateľov.Náš klan už ani neexistoval.Bývali sme v malom domčeku na kraji Konohy.Otec sa stal veliteľom Anbu a chcel aby som pokračoval v jeho stopách.Naučil som sa variť a skoro celé dni som bol doma sám.Otec bol neustále preč a ja som z toho mal depku.No výhodou bolo, že som si k sebe mohol pozvať priateľov.Často u mňa prespávali.Byt nebol veľmi obývaní, pretože sme chodili na dosť dlhé misie.Tým sa skladal z jedného veliteľa ktorý bol Anbu a potom tam bol Daichi, ja a Tori.Pri jednej misii nás napadli a vtedy som zistil, že mám Kekkei Genkai.Dokázal som vidieť budúcnosť.Nevedel som koľko toho vidím ale bolo to tak približne pár minút.Po misii sme si išli dať rámen.Daichi neprišiel a ani sensei a bol som tam len ja a Tori.Boli sme dobrí priatelia a mne sa Tori celkom páčila.Bola milá a celkom tichá.Narozdiel od Daichiho ktorý bol tvrdohlavý, zlý a hlučný.No bola z nimi sranda.Po tom ako sme zjedli rámen tak sme sa s Tori išli popráchádzať.No z ničoho nič keď sme sedeli na lavičke tak ma pobozkala.Bolo to niečo úplne nové, niečo také som ešte nezažil.Celkom sme zabudli na čas a keď sme odchádzali domov tak už bolo deväť hodín (večer).Dobehol som domov a otec sedel pri krbe.“Kde si bol tak dlho?“Pozeral do krbu a bol mi otočení chrbtom.“Bol som s tímom na rámen.“Išiel som k schdom a tam po mne otec hodil kunai.“Stoj!Ešte som neskončil.“Ja som sa zľakol a pozeral na otca čo sa mu stalo.Nemotorne sa postavil a v ruke držal fľašu.“Otec, ty si pil?“Povedal som prekvapene lebo už dlho sa nedotkol žiadnej fľaše.“Áno a čo teraz?“Všetko čo povedal som ignoroval a išiel ďalej po schodoch.Zrazu som videl ako mi do chrbta otec hodil kunai.No to bola len tá vízia a tak som sa stihol uhnúť.Zobral som kunai a hodil ho do fľaky ktorá následne pukla.“Čo sa to s tebou deje otec?“Rozbehol sa po schodoch.“Už viac nechcem žiť!A zoberiem si aj teba!“Začal robiť pečate a vydýchol na mňa oheň.Keďže tam všade bol lieh.Otec sa „podpálil“.No zrazu z ohňa vyskočil otec a začal do mňa bodať kunaiom.To som len videl a tak som otca stihol prebodnúť kunaiom.Otec dopadol na zem a umieral.Mňa sa zmocnil čudný pocit a niečo ma ovládlo.Musel som zabiť!
Naháňačka, väzenie, nový život:
„Toto je život!“Bol som celý od krvi a pozabíjal kopu ľudí. Mieril som k domu Tori.Objavil som sa pri nej a v ruke držal kunai.Potom som len kmitol rukou a Tori bola mŕtva.Potom sa pri mne zajvili Anbu.“Zdravím páni!“Začal som sa šialene smiať a premiestnil som sa von na ulicu.“Tu som!“Potom som sa objavil pred bránami a zabil tam stráže.Niečo ma strašne štípalo na krku.No tom som zistil, že sa mi tam niečo objavilo a ja som získal druhý stupeň nášho Kekkei Genkai.Bol som ako blázon.Celý od krvi som sa hnal Konožským lesom.No zrazu som sa zastavil a to „tetovanie“ prestalo štípať a ja som už bol normálni.Objavili sa pri mne Anbu a zobrali ma do vezenia kde ma dali do cely kde bol najhorší väzeň.Nastali veľmi zlé časy.Spal som na zemi.Jedol som nejaké pomyje ktoré nám hádzali raz denne.Pomaly mi dochádzali nervy a ja som to už nezvládal.Jedného dňa sa pripravovala vzbura.Boli sme na obede a všetci si vymieňali pohľady.Potom dvaja zneškodnili dozorcov pri dverách a odomkli si putá a tak mohli používať jutsu.Oslobodili pár ľudí.No mňa nejak nedokázali dostať von.Bol som v akomsi „poli“ ktoré mi zabraňovalo používať moje Kekkei Genkai.Všetci sa na to vrhli a ani neviem ako to zničili.Potom sme sa dostali k dverám dozorcov.Boli sme v prevahe a tak nebol problém ich zabiť.Ja som sa držal v zadu a nemal som v úmysle nikomu ani len vlas skriviť.Neútočil som a počkal kým dozorcovia budú pomaly na pokraji života.Zamkol som dvere a teleportoval som sa pred nich.Urobil som pečate a skríkol „Katon: Haisekishou!“A na všetci väzni boli na mieste mŕtvi.Potom ako to všetko skončilo ma správca väzenia zavolal k sebe a za to, že som pomohol dozorcom ma prepustili za týždeň.Stal som sa skvelým ninjom v Konohe.
Podstata: Katon, Suiton, Raiton
Techniky:
Katon: Benijigumo Oheň: Červený Pavouk
Katon: Karyuu-Endan Živel oheň : Dračí ohnivá střela
Suiton: Seibun Houfutsu živel voda: vodní koule
