Iba cesty

Iba cesty....

Shia Tamashi

Išla som si pekne pešo a toho kluka som nechala tam kde bol,tentoraz som si to smerovala zasa inam.

Asuya


Ve větru jsem se oběvil před ní.Prosíím!

Shia Tamashi

Tak som sa zľakla že som sa rozbehla preč.

Asuya


Už sem to nevydržel.Okolo Shii se oběvil kruh z ohně sahající až do nebe to samé s vodou větrem bleskem a zemí.Nenuť mě!Zakřičel sem vztekle a šel k ní.

Shia Tamashi

Sakra čo si to dovoľuješ! zavrčala som.

Asuya

Toto je moje Kekei Genkai a já sem se právě naštval!Naposled tě žádám pojď semnou!Řeknu rázným hlasem a okolo mého těla se hromadí chakra.

Shia Tamashi

Bože,tak to si tu posedím....sadla som si na zem.

Asuya


Šel sem dál a měl sem ruce podél těla,hnul sem všemi pěti prsty na pravé ruce a z bariér ohně vody vzduchu a elektříny vylétl element který tě měl zasáhnout.Ale ještě než se k tobě přiblížili ze zadu na tebe letěl velký kámen pokud tě praštil padla si do bezvědomí.

Shia Tamashi

Hele vieš že jestli mi ublížiš sestra ta zabije? pohodila som si vlasmi.Aby ma kameň netrafil tak som sa zohla uplne dolu.

Asuya


Když sem slyšel co řekla vspoměl sem si žeje to její sestra.Těsně před jejím obličejem se zastavil kamenný sloup a okolo ní začala padat voda z útoku oheŇ se zoplinul a ostatní se také zastavilo.Ale jak tě mám donutit aby jsi šla semnou?Řekl jsem už klidněji a chakra okolo mě se přestala hromadit mé oko zůstalo fialové a já se prosebně podíval.

Shia Tamashi

Tak dobre idem keď na tom trváš,aj tak ma sestra prizabije... zasmiala som sa trocha šialeno pri tom e ma sestra prizabije.

Asuya


Všechny elementy zmizeli a oko mi opět zčernalo.Přišel jsem k ní chytil ji za ruku a proved pečeť na soustředění chakry.Naše ruce se k sobě přivázali chakrou takže odemě mohla jen na 1 metr.Pro jistotu ale ty to stejně kdyžtak protrhneš.Řekl sem smutně a čekal až vyrazíme.

Shia Tamashi


Dala som ti ruky okolo krku a chvíľu tak ostala som,priblížila som sa perami k tvojím ale hneď som sa začala smiať.Jednou rukou som urobila pečate.
kuchiyose no jutsuobjevil sa pod nami veľký drak ktorý nás zobral do sídla.

(presun aj z Asuyou 13:00-13:15)

Hanuro Uchiha

Kráčal po ceste len s prehodením plášťom okolo seba aby zakryl oblek Akatsuki ... dúfam že Tenshi ostane v Akatsuki a nebude taká hlúpa aby šla za mnou ... i keď ... na okamih sa otočil späť aby si overil či ho niekto nesleduje ... asi si to rozmyslela a našla si toho tímového partnera ... aspoň jedna dobrá správa ... no teraz ... smer Otogakure no Sato ... tam bude najlepšie začať hľadať korene Madarových poznámok ... rukou prešiel po knihe a spokojne pridal do tempa

Etsu Senju:
Sedel som si spokojne na kameni tak ako každý nudný deň. Vietor mierne pofukoval do vlasov, takže mi ich rozhadzoval na všetky strany. Ja som si ich len vždy upravil a sledoval krásu prírody. Pomaličky a zhlboka dýchal, čakal som kým sa niečo stane. Po chvíli som sa postavil, no som zrak som nespúšťal z prírody. Sledoval som to tu. Zavial ma čerstvý vzduch. Konečne som nemusel na ničím premýšľať. Mierne si rozopol plášť do úrovne trojuholníka na hrudi a nechal sa ofukovať vetrom. Plášť sa mi jemne vlnil v tom vetri. Ja som sa len zasmial. Nechával som chakru voľne prúdiť po mojom tele. Mal som odtiaľto skutočne dobrý výhľad...

Začínala tu byť obrovská nuda. Aj keď sledovať prírodu je ozajstná krása ale pozerať sa na ňu každý deň aspoň po niekoľko hodín ma prestávalo baviť. Vzdychol som si a zaklonil hlavu. Potom som sa znova pozrel na cestu. Zbadal som nejakú postavu."Ale, ale...dnes budeme mať spoločnosť." povedal som s posmechom. Sadol si do pod drepu a sledoval ho. Každým krokom sa približoval ku mne, čo mi hralo do karát. Po chvíli som ho už mohol zreteľne vidieť. No stále som stál na skale vysoko nad ním a s úsmevom ho sledoval. Čakal som na jeho reakciu. Ešte naschvál som sa mu ukazoval. Chcel som si ho preveriť, možno sa trochu pohrať...

No ani som sa nenazdal a prešiel okolo mňa. Nejako som veľmi nedával pozor."Pf..." vzdychol som si a sadol si znova na kameň. Podoprel si rukou hlavou a ďalej sledoval cestu. Začínalo mi to pripomínať nekonečný príbeh.

Sanura Kyoka

Celí čas mala na sebe svoj svetlí plášť s kapucňou na hlave. Prešla okolo Etsuho no keď zaregistrovala jeho "Pf" zarazila sa a zastala na mieste. "Čo si povedal ... ?" Spýtala sa v tichosti chladným tónom hlasu pričom sa však celí čas usmievala. Pomaly sa k nemu začala otáčať zo sklonenou hlavou. "Môžeš ten zvuk ... zopakovať ?" Natiahla k nemu ruku pričom naň ukazovala celí čas prstom. "Rozmysli so dobre či to zopakuješ presne tak isto ako predtým ... fajn ?"

Etsu Senju:
Pozrel som na ňu. Hneď na to ako na mňa ukázala prstom som sa pozrel na jej prst. No potom som ju začal sledovať. Chcel som jej vidieť do tváre."Pf?" zopakoval som a naklonil hlavu. Stále som sedel na kameni. Nevedel som, čo mi tým chce naznačiť, no na tvári som mal mierny úsmev. Poškrabal som sa na čele a upravil si vlasy, ktoré mi vždy padali do tváre. Zafúkal znova jemný vánok. Na to som sa len viac pousmial."Kto vlastne si?" spýtal som sa zvedavo. Pokrčil som obočie, no potom sa len znova usmial a na tvári som mal stále ten svoj výraz ako vždy. Musel som sa držať na uzde aby som tam nevybuchol smiechom.

Sanura Kyoka

Akonáhle zafúkal jemný vánok jej kapucňa automaticky spadla na chrbát a jej biele dlhé vlasy začali viať všade naokolo. Nesnažila sa vôbec zakrývať svoju šedú tvár s bielymi čiarami vedúcimi od líc až k očiam. "Kto vlastne som ... ?" Spýtala sa z úsmevom na tvári. "Som len ... nunkenin ..." Odvetila mu ľahostajne. "Ale čo si ty ? To je otázne ..." Zložila si ruku pri telo.

Etsu Senju:
"Ja som človek.." odpovedal som na jej otázku. Usmial som sa. Odpovedal som jej tak ako ona mne."A čo tu robí taký "nukenin" ako ty? To je dôležitejšie?" povedal som. Vzdychol som si a pozrel na ňu. Jej vzhľad ma nezaujímal. Popravde neodsudzoval som ľudí podľa vzhľadu, takže mi to bolo jedno ako vyzerala. Upravil som si znova vlasy. Hlboko sa nadýchol. Postavil som a plášť Akatsuki sa mi len tak v tom vetríku mierne zavial. Chcel som počuť od nej odpoveď a potom sa vypariť znova preč.

Sanura Kyoka

Trocha lepšie sa naň zahľadela cez vlasy keď konečne uvidela Akatsuki plášť. "Aha ... takže takto to je ..." Odvetila si pre seba sucho pričom si strčila ruku do vrecka. Druhou rukou si začala rozopínať plášť. "Aka~tsukí ...." Začala si pospevovať nadšene. "Tie nechutné oblaky vyrážajú oči ..." Keď jej vánok odvial plášť z tela bolo vidieť ďalší plášť no už bez kapucne a zameraný viac na boj než na dlhé pochody a zo spodnej strany bol celí prešívaný čiernou látkou.

Etsu Senju:
"Akatsuki...každý to hovorí. Pf.." zasťažoval som si. Pozrel na ňu. Chystala sa do boja. Len som sa otočil chrbtom a pomaly od nej odišiel páru metrov. Založil som ruky v pečať. Vytvoril potrebné pečate, tak aby ich nevidela."Mokuton: Daijurin no Jutsu" povedal som si pre seba po tichu. No dúfal som, že to nebudem musieť použiť. Ale v celku to dosť vyzeralo, že na mňa zaútočí. No budiš...

Otočil som sa na ňu. Vlasy mi zapadli do tváre. Znova som si ich opravil."Yosh! Asi si tu neprišla len tak na prechádzku, čo?" povedal som a buchol ruku o ruku. Zasmial som sa. Nevedel som, kto to je ale určite na ňu musela byť odmena. Ďalšia ponuka ako zarobiť nejaké tie ryo. No veľmi som nechcel dnes bojovať. Nebola na to nálada. Ale bezbranne stáť nebudem.

Sanura Kyoka

"Prechádzka ..." Priložila si prst k ústam. "To mi pripomína ... kde je Shi .. ?" Zamumlala si pre seba v tichosti pričom vytiahla ruku z vačku no na zem jej padol jeden z kameňov. "Kyaaaa !!!" Zakričala s plných pľúc zúfalo pričom sa učupila k zemi a začala hľadať ten kameň. "K-kam padol ? Kde je ? Nemôžem ho stratiť ... ja, ja ... čo budem bez neho robiť ?" Začala prepadať v zúfalú paniku keďže kameň bol zhodou okolností zelený.

Etsu Senju:
Tľapol som si ruku o čelo. Zatvoril som oči. Bóóže ja mám vždy také šťastie... pomyslel som si. Roztvoril prsty a pozrel na ňu ako bezmocne niečo hľadá. Zasmial som sa a rukou sa poškrabal na hlave. S úsmevom na tvári som zase zatvoril oči. Potom ich otvoril a ona ďalej niečo hľadala. Chýbal iba kúsok a vybuchol by som smiechom. Oprel som tvár o ruku ale stále som ju sledoval. Sadol som si na kameň vedľa mňa. Čakal som, čo sa bude diať...

Sanura Kyoka

Zrazu sa zarazila a ukázala znova prstom na Etsuho. "Ty ... za to môžeš ty ..." Viditeľne v ruke držala ešte jeden kameň no ten bol krvavo červený. Zem okolo Sanury sa pomaly začala páliť a smerom od jej nôh vznikal malí plamienok ktorý pálil všetku trávu rad za radom. "Musím si urovnať myšlienky ...." Sanura sa zrazu viac-menej šialene pousmiala na Etsuho. "Bavíš sa na tom ... keď má žena problém nájsť svoj kameň ktorým vyvraždila svoj vlastný klan ?"